štvrtok 20. 10. 2016 o 19⁰⁰ hod.
jednotné vstupné: 10,-€
platia abonentné vstupenky B
Abonentný cyklus "B" Hudba je len jedna

HAYDN VEČERIA S MOZARTOM
komorná opera v štyroch chodoch

Hudba: Slavo Solovic
Libreto: Viliam Klimáček
Réžia: Maja Hriešik
Výprava: Zuzu Hudek

Účinkujú:
Haydn: Gustáv Beláček, basbarytón
Mozart: Matúš Šimko, tenor
Slúžka: Eva Šušková, soprán
Artemis: Andrea Vizvári, soprán

Branko Ladič, klavír, čembalo
Vladimíra Ščigulinská, husle
Milan Adamec, husle
Slavo Solovic, viola
Magdaléna Izakovičová, violončelo

Opera mladého slovenského skladateľa prináša vymyslený príbeh stretnutia dvoch skladateľských fenoménov: Haydna a Mozarta, pričom vychádza zo skutočnej udalosti. Skladateľ sa inšpiroval hudbou klasicizmu, použil dobové prvky ako i citácie z diel Haydna a Mozarta. Opera kombinuje komickú rovinou s vážnou, na jednej strane je to oslava jedla a života, ktoré boli blízke obom skladateľom, na druhej strane sú to otázky týkajúce vnútornej slobody umelca i ekonomickej slobody, s ktorými sa umelci museli vysporiadať za čias Haydna a Mozarta, ale rovnako aktuláne sú i dnes. V opere účinkujú renomovaní slovenskí operní speváci Gustáv Beláček, Matúš Šimko, Eva Šušková a Andrea Vizvári. Spevákov sprevádza sláčikové kvarteto, klavír a čembalo. Zaujímavým obohatením bude aj obrazová projekcia na plátne.

Haydn večeria s Mozartom
komorná opera v štyroch chodoch

Pojednáva o historicky skutočnom a jedinom stretnutí Haydna s Mozartom.Odohráva sa 15. decembra 1790 počas večere o Haydnovom Viedenskom byte.  Odhaľuje skutočnu príčinu smrti Mozarta, rok po tejto večeri!

Menu

Špargľová štrúdľa so šunkou a špargľovou polievkou
Spargelstrudel Mit luftgetrocknetem Schinken
*
Šalát z halušiek a riečnych rakov
Flusskrebsnockerl-Salat
*
Srnec a la Esterházy s viedenskou knedľou a zeleninou Julienne
Bock Esterázy mit Serviettenknödel und Gemüse Julienne
*
Quinquin krém s marinovanými jahodami
Quinquincreme mit marinierten Erdbeeren

Libreto vychádza zo skutočného stretnutia skladateľov v Haydnovom byte vo Viedni 15. decembra 1790, v predvečer Haydnovho odchodu do Londýna, kde dosiahol fenomenálny úspech. Mozart do roka po jeho odchode zomiera...

Postava dvorného vicekapelníka Haydna mi je sympatická (okrem obdivu k jeho hudbe) svojimi osudmi. Vzišiel z biednych pomerov, býval neďaleko dnešnej Bratislavy a na zámku Eisenstadt strávil väčšinu najlepších rokov ako dvorný kapelník Esterházyovcov. V librete sú uvedené originálne fragmenty jeho pracovnej zmluvy. Rakúska izolácia, kedy denne musel komponovať pre potechu šľachtickej rodiny množstvo „úžitkovej“ hudby a nesmel zámok opustiť, ho prinútila, ako sám vravel – „stať sa originálnym“. Jeho osud mi pripomína osudy generácií československých umelcov, ktorí po druhej svetovej vojne ostali izolovaní za Železnou oponou a bez kontaktov so svetovým umením sa napriek tomu mnohí stali vynikajúcimi.

Haydn bol umelec s rentou, ale Mozart sa prebíjal ťažko. To je ďalší motív libreta – potrebuje umelec v každej dobe mocného ochrancu? Čo je skutočná cena za to, že niekto má na svoju tvorbu sponzora? Dokáže tvoriť kvalitnú hudbu aj „na objednávku“, alebo je to možné iba v stave vnútornej slobody bez ekonomického tlaku? Tieto otázky si dnes kladie snáď každý, kto komponuje, spieva, maľuje, píše...

Tretím motívom libreta je oslava jedla a života, blízka obom skladateľom. Toto je komická rovina opery, v ktorej by mali byť hore uvedené témy prítomné ako nenápadné hviezdy na oblohe, pod ktorou večeriame.

Bezprostredný impulz pre vznik tohto projektu bola slávnostná hostina, ktorú poriadali Esterházyovci v Carltone po premiére Haydnovej opery v SND. Štyri hlavné chody dali mená jednotlivým obrazom libreta a sú oslavou radosti a hravosti mozartovsko-haydnovského génia.“

Viliam Klimáček

*

„Pre hudbu opery je príznačné jej výrazné prepojenie s libretom. Inšpirácia dobovými prvkami, i keď používaná veľmi voľne, je bez presných historických súvislostí. Objavia sa tu aj citácie z diel oboch velikánov. Spolu s Viliamom Klimáčkom sme mali predstavu, mať na pódiu aj hudobníkov aj spevákov ako súčasť predstavenia, so snahou priblížiť sa atmosfére autentického domáceho muzicírovania, v tých časoch bežného, pričom aj sám autor sa stáva súčasťou ansámblu interpretujúceho jeho dielo. Partitúra je písaná bez snahy o prísne dodržanie autorského zápisu, a tým činom dokáže pružne reagovať na okolnosti uvádzania.

Večera sa odohráva v Haydnovom byte, kde určite nebola núdza o nejaký ten klavír či čembalo, preto používam oba. Súčasťou hudobného ansámblu sa stáva aj postava Slúžky, hrajúcej vidličkou na naladené poháriky. Sláčikové kvarteto, za ktorého súčasnú podobu vďačíme práve Haydnovi a ktoré má v jeho tvorbe významnú rolu, dopĺňa elektronická stopa, ktorá dokresľuje dramatické roviny deja.“

Slavomír Solovic

*

„Libreto aj Solovicova hudba, rovnako ako menu tejto vymyslenej, ale celkom možnej udalosti z hudobnej histórie, tancujú okolo zmyslov a citlivo servírujú fakty vedľa fikcie, občas prekvapia trpkou chuťou, aby hneď vzápätí pohladili sladkosťou. Svet umeleckej tvorby sa podobá bežnej realite, je plný protikladov, kompromisov a rozmarov mocnárov, mýtické výšiny sa striedajú s prízemnými potrebami a chuťami.

Scénické stvárnenie opery je podobné papierovej skladačke, krehké, priam nehmotné. Výprava  žongluje s dobovými prvkami a s formálnosťou ale zachováva civilnosť, kým video sprevádza dej obrazmi, v ktorých je jedlo ikonou rovnako ako hudba, a v ktorých sa ikony zjavujú priam zbožštené alebo naopak prchavo miznú, či dokonca sa menia na banálne tiene.“

Maja Hriešik