Dom umenia Fatra

V rokoch 1919 – 1921 postavil na Slovensku žijúci rodák z Moravy Ján Rufínus Stejskal budovu kina a divadla Grand Bio Universum. Pôvodne tu stáli dva domy zo 17. storočia. Secesnú budovu podľa projektov inžiniera Székelyho stavali pomerne dlho i kvôli viacerým zmenám v plánoch. Napríklad na základe požiadavky mesta musel ustúpiť so svojou stavbou dozadu, tak, aby dodržal plánovanú uličnú čiaru. Budovu stavala žilinská firma Ludvika Kanturka.

Budova mala javisko a veľkú sálu s dvoma galériami. Na prízemí bolo miesto pre 482 divákov, na prvom poschodí pre 100 a druhom poschodí bol priestor pre 146 návštevníkov. Po kolaudácii stavby v decembri 1921, tu bola 3. januára 1922 premiéra prvého hraného slovenského filmu „Jánošík“. Film bol natočený podľa scenára J. Žáka – Marušiaka v réžii J. Siakeľa. V hlavnej úlohe hral T. Pištek. Film je zrekonštruovaný Ivanom Rumanovským v digitálnej podobe.

V rokoch 1983 až 1988 kino Fatra zrekonštruovali pre potreby Štátneho komorného orchestra v Žiline. Ten vznikol v roku 1974 z pôvodného Symfonického orchestra mesta Žilina (1959 – 1974). Žiaľ, pri tejto rekonštrukcii necitlivo odstránili pôvodný historický nápis na hornej fasáde budovy „BIO UNIVERSUM“. Ku kinu bola pristavená budova pre potreby orchestra a v sále bol v roku 1988 postavený koncertný organ z dielne firmy Rieger-Kloss z Krnova. O vznik orchestra sa pričinil aj národný umelec Ján Cikker (1911 – 1989), ktorý má vo vestibule na prízemí aj svoju bustu. 
Prvý slávnostný koncert bol 4. januára 1989.

V Dome umenia Fatra sa konajú aj najrôznejšie spoločenské a kultúrne podujatia. Zbor Žilincov osadil v roku 1997 na priečelí budovy dve pamätné tabule, ktoré pripomínajú premiéru filmu Jánošík a vznik Štátneho komorného orchestra. Dom umenia je evidovaný v Ústrednom zozname pamiatkového fondu pod číslom 13729/0.

Trávničkov obytný a obchodný dom

Oldřich Trávniček (17. december 1888, Česká Třebová – 7. december 1945, Žilina) patril medzinajvýznamnejšie postavy Žiliny a zaslúžil sa o rozvoj kultúry mesta predovšetkým ako nakladateľa kníhkupec. Spolu s manželkou Máriou, rodenou Matúškovou, prišli do Žiliny v roku 1919 s cieľom vybudovať si tu obchod s papierom a kancelárskymi potrebami, ale od roku 1921 si založil vlastné nakladateľstvo. Ako prvý medzi slovenskými nakladateľmi začal sústavne vydávať knihy a divadelné hry pre mládež. Dovtedy nebol v Žiline, ale prakticky ani na Slovensku, takýto podnik a Trávniček v podstate svojimi knihami naplnil túžbu a hlad po slovenských knihách. Sústredil v Žiline skoro všetku dostupnú literatúru či už z Matice slovenskej, Tranoscia, Spolku sv. Vojtecha a iných, ale aj z českých nakladateľstiev. Zriadil v Žiline požičovňu kníh a v skutočnosti to bola vôbec prvá verejná knižnica v meste. Mesto zriadilo verejnú knižnicu až v roku 1924.

Trávniček spolupracoval s viacerými českými vydavateľstvami, obchodníkmi s papierom a kancelárskymi potrebami a zabezpečoval i preklady z pôvodnej českej literatúry do slovenčiny. V Žiline sa spriatelil s rodinou MUDr. Ivana Hálka, ktorý mu preložil do slovenčiny i bábkovú hru K. Drimla – Bacilinek. Na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia bol nedostatok slovenských školských učebníc. Preto sa v roku 1922 rozhodol založiť Učiteľské nakladateľstvo O. Trávniček. Toto vydávalo nielen učebnice, ale aj odborné a metodické príručky. Vo svojom nakladateľstve sústredil množstvo autorov i prekladateľov, ktorí pracovali pre jeho nakladateľstvo. Väčšinu kníh musel dať tlačiť v Čechách, pretože na Slovensku okrem Martina chýbali tlačiarne schopné vydávať slovenskú literatúru. Spolupracoval s viacerými slovenskými výtvarníkmi, ale i s Jánom Hálom, ktorému vydal dve knihy. V roku 1922 vydal už 16 kníh, medzi nimi učebnicu Prvouka pre slovenské školy, Názornú čítanku a učebnicu slovenského jazyka pre maďarské školy. Založil sériu Výbery z diel našich kultúrnych a národných dejateľov, kde ako prvá vyšla kniha Kukučín deťom a kniha bytčianskej rodáčky Sidónie Sakalovej Moja radosť. Založil i Divadelnú knižnicu pre mládež Rozkvet, kde vyšlo sedem hier pre mládež a štyri hry pre ochotníkov. Vydával tiež náboženskú literatúru, aj sériu rozprávok, kde vyšli dva výbery z rozprávok Boženy Nemcovej, ale aj Tichonovove Ruské pohádky o zvieratkách. Trávniček v podstate založil i slovenské bábkové divadlo, pre ktoré založil knižnicu hier pod názvom Kvapky. Pre bábkové divadlá obstaral aj scénickú výbavu – bábky, javiská a iné rekvizity. Pokračoval v tomto smere i založením edície Gašparkovo divadlo.

Vydavateľstvo Trávniček malo mimoriadne široký záber činnosti. Vydával nielen celovečerné hry pre ochotnícke divadlá, ale napríklad založil aj knižnicu Ochotnícka scéna. Od S. Sakalovej vyšlo v jeho vydavateľstve množstvo leporel, ďalej obrázkové knižky, matičné Dobré slovo, dobrodružné romány, romány pre dievčatá, praktické príručky pre slovenských študentov. V roku 1931 vydal ešte aj deväť učebníc pre pedagógov, potom sa nakladateľstvo zameralo iba na vydávanie literatúry pre mládež. Svoje knihy vedel i dobre spropagovať. Vydával informačný Zpravodaj, ktorý oboznamoval verejnosť s činnosťou vydavateľstva. Vydával i preloženú zahraničnú literatúru, ako bol Robinson Crusoe, Gulliverove cesty a iné. V období rokov 1941 – 1945 vydával najmä rozprávkové knižky, divadelné hry, ale i dobrodružné romány, ako bol Verneho Pätnásťročný kapitán. Spolupracoval s výtvarníkom Vincentom Hložníkom, ktorý od roku 1944 ilustroval najviac kníh vydaných v jeho vydavateľstve. Spolupracoval s odbojovým hnutím na Slovensku, preto bol v októbri 1944 zaistený a väznený v Ilave. Po vojne vydával ďalšie romány i detské publikácie, medzi nimi Andersenove rozprávky s krásnymi Hložníkovými ilustráciami. Mal podlomené zdravie a zomrel 7. decembra 1945 v Žiline, kde je i pochovaný. Po jeho smrti pokračovala manželka s dvoma synmi vo vydavateľskej činnosti až do znárodnenia v roku 1949.

Pozemok, na ktorom Trávniček dal postaviť dvojposchodový dom, patril susedom – rodine majiteľa kina Rufinusa Stejskala, predtým tam bol starší dom postavený pred rokom 1850. Trávniček pozemok kúpil až v roku 1930 za 40 000 korún a postavil na ňom v roku 1931 dvojposchodový dom projektovaný M. M. Scheerom, významným funkcionalistickým architektom, pôsobiacim v Žiline. Nárožný dom jasne hranolového objemu má prednú časť parteru odľahčenú stĺpmi. Tu boli za veľkými sklenenými výkladmi najmä predajne. Aj pre súčasnosť je veľmi poučné, že Trávniček na základe požiadavky mesta ustúpil svojou stavbou dozadu parcely tak, aby sa zachovala stavebná čiara ulice, podobne i s nárožím. Vo dvore domu boli dielne a sklady nakladateľstva, v ktorých pracovalo okolo 15 zamestnancov. Rodina Trávničkových pred výstavbou tohto domu bývala na Komenského ulici 16. Trávniček mal ešte jeden dom pri dnešnom hoteli Grand, ktorý získal v roku 1938 za 50 000 korún. Ešte predtým tu mal svoju predajňu, budovu mal v nájme. Žilinčania ho poznajú ako Trávničkovo papiernictvo a obchod s kancelárskymi potrebami, ktorý pokračoval v Trávničkovej činnosti až do 90-tych rokov minulého storočia. V súčasnosti je dom asanovaný a na jeho mieste stojí reštaurácia VIX.